Prechod Bukovinou 2016

Každoročná akcia Občianskeho združenia Hradisko na Kláštore s názvom Prechod zimnou Bukovinou si nachádza čoraz viac a viac účastníkov. Už 7. ročníka tejto pútavej turistickej akcie sa zúčastnil veľký počet turistov, dychtivých po zážitku z hôr a zimného počasia. Tradične sme sa stretli 28. decembra na Námestí Pod krížom v Ponickej Hute. Zoznámili sme sa s novými účastníkmi, informovali ich o priebehu akcie a spoločne sme vykročili. Povinnú zimnú výbavu nehodno zanedbávať! Jej súčasťou sú teplé bundy, vhodnú obuv a samozrejme čiapky a rukavice. Veľkou dolinou kráčame bystrým krokom, z tempa nepoľavujeme ani zvážnicou Granátky. Krátka prestávka na občerstvenie a kocháme sa pohľadom na Veľký Jaseňov vrch a oproti nemu vypínajúcu sa rozľahlú Žiakovú. Cez Žiakovú sa budeme vracať, ale dovtedy nám ešte ostáva prejsť mnoho kilometrov. Začína fúkať prudký vietor, našťastie kráčame v závetrí a zahrievame sa nielen slovom, ale aj kalíškom. Vystúpime na hrebeňovú časť za Jaseňovým vrchom, Nízke Tatry sú však skryté v hustých oblakoch. Napojíme sa na zelenú značku. Vedie zo Strelník a my prichádzame na vrchol Mince. Nasleduje prestávka s oddychom v útulnej kolibe Turistický hotel Partizán. Dopĺňame si sily a kráčame ďalej lúčnou časťou na Šajbiansku Bukovinu. Tichú spomienku venujeme obetiam pádu záchranárskeho vrtuľníka. Je tu vybudovaný pomník a každý z nás sa zastaví, aby si uvedomil tragédiu a jej dopad na krehké ľudské životy. Prudký vietor nás takmer odfúkne na najvyšší bod trasy nášho putovania, ktorým je vrchol Bukoviny. Vchádzame do lesa, pribúda snehu a my modrou značkou pokračujeme cez Šajblíkov úplaz. Tu sa nám otvára pohľad na masív Poľany. Trinásť miliónov rokov nás delí od chvíľ, kedy v týchto miestach vybuchla sopka. Kaldera Poľany je hlboká vyše 400 metrov a je uzatvorená hrebeňovým valom dlhým vyše 23 kilometrov. Kráčame po ňom a je to výnimočný pocit. Nasleduje posledné stúpanie, naberieme si vodu spod chaty Horalka a už sme pri chate. Čaká nás tu zásobovacia partia, jej patrí srdečné poďakovanie za pripravené občerstvenie. Počasie sa zlepšilo, vietor ustal a vykuklo na nás slnko. Rozprávkovým brezovým lesíkom prichádzame na Žiakovú a potom sa už len dole kopcom napojíme na asfaltovú cestu vedúcu Veľkou Dolinou. V nohách už cítime posledné kilometre a morálne sa povzbudzujeme. Prichádzame na námestie, dokázali sme to! Lúčime sa a zároveň v nás rezonuje pocit, že sme niečo urobili pre svoje zdravie, že sme sa opäť stretli a mali sme možnosť využiť tento deň spoznaním krásneho Podpoľania.

- S úctou členovia OZ Hradisko na Kláštore