Lokalita hradiska Na Kláštore sa nachádza v Ponickej pahorkatine na západnom hrebeni masívu Učovník (759m.n.m). Vrchol hory oddeľujú doliny potokov Zolná na severnej strane a Malá Zolná na južnej strane. Na západ sa oba potoky zlievajú.

Hradisko je vzdialené asi 500 m východne od ich sútoku. Priemerná nadmorská výška je 565, 00 - 574, 00 m.n.m. Severný a južný svah sa strmo zvažujú do údolia. Západný hrebeň je ukončený skalným bralom, smerom k polohe Baby. Pôvodný prístup na hradisko je od južnej strany doliny, ktorou preteká potom Malá Zolná. Doposiaľ sú v teréne dobre vidieť stopy serpentínovej cesty ústiacej v západnej časti opevneného areálu hradiska. Valové opevnenie je najmasívnejšie na východnej strane a jeho približná dĺžka je 400 m. Kvalita nálezov, blízkosť medených ložísk v lokalite Drienok (4 km SV), ložiská železa, ako aj opevnenie areálu dokladajú, že hradisko Na Kláštore muselo mať minimálne regionálny význam. Okrem ťažby a spracovania rúd, je pravdepodobné že zohrávalo aj strážnu funkciu pri ceste prechádzajúcou z údolia Zolnej, popri ktorej smerovala cesta k lokalitám v okolí Zvolena, do priestoru Ľubietovského banského revíru, s významnými ložiskami medi ako aj nálezmi z mladšej doby bronzovej. Cez toto územie viedli významné cesty nadregionálneho charakteru, ktorými sa distribuovala meď konečným odberateľom.

Predpokladá sa, že obyvateľstvo na tomto hradisku malo na starosti ťažbu a spracovanie medi z miestneho ložiska, ako dôležité postavenie v rámci komunikačných trás výmenného obchodu. Opevnenie okolo celého areálu hradiska nasvedčuje aj tomu, že nemalo len obranný charakter, ale fungovalo aj ako skladisko polotovarov medi. Z toho vyplýva aj podstatný fakt, že takýto typ hradisko musel byť výsledkom organizovanej práce väčšej skupiny obyvateľstva. Dôkazom je bohato zastúpená stolová keramika (šálky, misky), kvalita jej vyhotovenia (povrch hladený, leštený), bohatá ornamentika.

Kniha

Keltské hradisko na Ponickej Hute svojou tajuplnou krásou zasiahlo naše srdcia a vyvolalo nadšenie. To prerástlo v obrovskú chuť napísať o ľuďoch, ktorí tu prebývali v pradávnych dobách, zrozumiteľným štýlom. Okolie Banskej Bystrice je posiate líniou pravekých sídlisk a ciest, prekrytých lesným porastom, ako aj celé Slovensko. Zaslúžia si našu pozornosť. Títo naši predchodcovia tu žili, tvorili a zomierali, a tak zanechali svoje odtlačky v prachu minulosti. V autorskom kolektíve sme sa zišli z rôznych odborov, aby vznikla publikácia jedinečná na našom trhu, ktorú nepredkladáme ako odbornú literatúru, ale ako komplexný pohľad na spôsob života Keltov na našom území , ich remeslách, duchovnom živote a odlišnom vnímaní sveta . Priblížiť sa a dotknúť histórie skrz príbehy a legendy. Vdýchnuť život pokladom, ktoré vydala zem a pradávnym textom antických autorov. (Lucia Klinerová)

O tomto a ďalších aspektoch tejto témy nám rozpráva táto publikácia. Publikácia je kvalitne knižne spracovaná, vytlačená na kriedovom papieri a okrem odborného textu obsahuje množstvo informácií, autorských ilustrácií a fotografií. Úvodného slova sa zhostil známy historik a publicista Pavel Dvořák (Stopy dávnej minulosti), ktorý uvedie knihu aj do života.

• Bonusom knihy sú zozbierané menej známe povesti z nášho okolia a Keltský stromový horoskop.
• Kniha obsahuje aj darček a je balená vo fólií! Vhodná pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o toto obdobie na našom území.

KEĎ PRI HRONE VLÁDLI KELTI

Daniel Dioši, Lucia Klinerová a kolektív

Veľkosť: 22 x 23 cm
1. vydanie originál 2015
Ilustrácie: Lucia Klinerová
Počet strán: 212
ISBN: 978-80-89694-13-6

Náučný chodník

Občianske združenie Hradisko na Kláštore - Ponická Huta v spolupráci s obcou Poniky sa rozhodlo vybudovať náučný chodník Dúbrava a náučný chodník Hradisko. Náučné chodníky budú zrealizované za účelom získavania a prehlbovania poznatkov v rôznych oblastiach histórie zameraných na osídlenie lokality Hradisko, baníctvo, archeológiu a spracovanie železnej rudy, ako aj poznávanie zaujímavých prírodných lokalít bohatých na pôvodnú faunu a flóru, s atraktívnymi výhľadmi na Ponickú Hutu a okolie.

Náučný chodník Hradisko

Náučný chodník Hradisko začína v centre obce Ponická Huta, ktorá vznikla ako osada okolo železného hámra a slovenskej pece, ktorú tu v roku 1718 postavilo mestečko Poniky. V roku 1732 tu banskobystrický ťažiar S. Keller vybudoval vysokú pec, ktorá zanikla po roku 1870. Začiatkom 19. storočia mala osada 17 domov. Od roku 1885 tu pracovala štátna píla. V roku 1943 bola obec pripojená k Ponikám. Chodník vedie hornou časťou obce poza skalný masív Baba (1) tvoriaci dominantu Ponickej Huty, na ktorej je umiestnený železný kríž odliaty v spomenutej vysokej peci. Ďalej vedie serpentínovou cestou cez smrekový les ústiacou v západnej časti opevneného areálu. Priemerná nadmorská výška lokality je 565,00 - 574,00 m.n.m, severný a južný svah padá strmo do údolia Malej a Veľkej doliny. Celý areál vyčleňuje valové opevnenie o dĺžke cca 500 m. Nálezy, ktoré sa tu objavujú pochádzajú z neskorej doby bronzovej , ale aj staršej doby železnej. Trasa náučného chodníka sa spúšťa južným svahom - Keltskou cestou do Malej doliny ku potoku Malá Zolná. Tu sa nachádzal hrnčiarsky kruh (2) na ktorom pôvodný obyvatelia hradiska vyrábali z hliny keramiku nájdenú nie len na hradisku, ale aj na lúke pri potoku. Chodník pokračuje popri horskej studničke Pod Smrekom (3), kde tečie liečivá pramenistá voda, ďalej cez Bírešov brod a vracia sa do centra Ponickej Huty. Prechod trasou vám zaberie približne dve hodiny a prevedie vás miestami s archeologickou históriou a zaujímavými prírodnými lokalitami bohatými na pôvodnú faunu a flóru. Trasa je obojstranne priechodná.

Náučný chodník Dúbrava

Náučný chodník prechádza chráneným územím Dúbrava (1) s rozlohou 13,34 ha, ktoré bolo v roku 1895 vyhlásené za prírodnú rezerváciu. Po novelizácii v roku 1983 sa stáva národnou prírodnou rezerváciu. Patrí medzi najstaršie chránené územia na Slovensku. Predmetom ochrany je zachovanie prirodzených spoločenstiev kyslých dubových bučín na kremencoch, ktoré sú v morfologicky pestrých podmienkach. Je atraktívna pre výskyt duba zimného v zmiešanom jedľovo - bukovom poraste. Východiskom pre chodník je autobusová zastávka na Ponickej Hute, ktorý pokračuje asfaltovou cestou do hornej časti obce, kde prechádza cez potok Veľká Zolná. Serpentínový náučný chodník vedie lesom chráneného územia Dúbrava a vychádza na Kúty (2), kde návštevníkov čaká nádherný výhľad na Kremnické vrchy, Nízke Tatry a Zvolenskú kotlinu. Chodník ďalej prechádza v blízkosti ranča Juraja Hromadu, kde je možné vidieť voľne sa pasúce kone, pštrosy, prepelice a rôzne iné hospodárske zvieratá. Prechádzkou po nádherných lúkach nad Maďarovým dielcom (3) sa dostávame na Stankov vršok z ktorého schádzame cestičkou popri kaplnke Svätej trojice (4) postavenej v roku 1846 medzi dvoma takmer 200 ročnými lipami. Trasa chodníka pokračuje lokalitou Jelšina (5), ktorej banskú minulosť pripomínajú pozostatky ťažobných prác v bani Einheimisch i starej banskej haldy, na ktorú sa vyvážala vyťažená hmota. Starou banskou cestou, po ktorej sa zvážala vyťažená železná ruda na spracovanie sa opäť dostávame do Ponickej Huty. Tu bola v roku 1732 vybudovaná taviaca pec 32 stôp vysoká (10,1m) s valcovým fúkačom poháňaným vodným kolesom, zhotoveným zo železa o priemere 20 stôp (6,3m) a sile 15 KS. Ponická Huta vyrobila ročne 16000 centov /8000-9000 q/ surového železa, ktoré dodávali na čistenie do Podbrezovej /10000 centov/ a do Kostiviarskej /6000 centov/. Prechod trasou vám zaberie približne štyri hodiny a prevedie vás zaujímavými miestami z dávnej histórie a prírodnými lokalitami bohatými na pôvodnú faunu a flóru. Trasa je obojstranne priechodná.